Vhodný priestor a klietku

Králiky potrebujú dostatok priestoru na pohyb a hru. Ideálne je vyhradiť im miestnosť alebo aspoň časť miestnosti, kde sa môžu voľne pohybovať niekoľko hodín denne. Ak máte malý byt, zvážte kúpu väčšej klietky, ktorá králikovi poskytne dostatok priestoru na pohyb, skákanie a hranie. Klietka by mala byť aspoň štyrikrát dlhšia ako dĺžka králika a dvakrát taká široká.

Overte si odolnosť klietky, a to hlavne v prípade, že ju budete nechávať na terase alebo na záhrade. Vyberte si klietku s pevným dnom a dostatočne vysokými stenami, aby králik nemohol ujsť. Umiestnite klietku na pokojné miesto, mimo dosahu priameho slnečného žiarenia a prievanu. Ak máte možnosť, vytvorte pre králika vonkajší výbeh, kde si môže užívať čerstvý vzduch a slnečné lúče. Králika môžu ohroziť rôzne zvieratá ako psy, mačky, kuny alebo hlodavce. Proti týmto zvieratám môžete použiť pachové ohradníky.

Podstielka a záchodík

Na dno klietky alebo výbehu umiestnite podstielku, ktorá absorbuje vlhkosť a pachy. Môžete použiť hobliny, slamu, seno alebo špeciálne podstielky pre králiky. Králiky sú čistotné zvieratá a väčšinou si vyberú jedno miesto na vykonávanie potreby. Preto im do klietky umiestnite záchodík s podstielkou.

Misky a krmivo

Králik potrebuje mať stály prístup k čerstvej vode a kvalitnému krmivu. Zaobstarajte mu dve misky – jednu na vodu a druhú na krmivo. Vyberte dostatočne ťažké misky, aby ich králik nemohol prevrátiť. Vyberte kvalitné misky, ktoré dlhšie vydržia. Vodu vymieňajte denne a krmivo dopĺňajte podľa potreby.

Základom stravy králika je seno, ktoré tvorí väčšinu jeho jedálnička. Seno poskytuje králikovi potrebné vlákniny, podporuje trávenie a zdravie zubov. Okrem sena môžete králikovi podávať aj čerstvú zeleninu, ovocie (v obmedzenom množstve) a špeciálne granule pre králiky. Vyhýbajte sa kŕmeniu králika sladkosťami, pečivom a inými nevhodnými potravinami.

Hračky a aktivity

Králiky sú inteligentné zvieratá, ktoré potrebujú dostatok podnetov a aktivít, aby sa nenudili. Zabezpečte im rôzne hračky, napríklad loptičky, tunely, drevené hračky na hryzenie alebo kartónové krabice. Môžete im vytvoriť prekážkovú dráhu alebo im schovať maškrty, ktoré budú hľadať. Tieto aktivity zabavia zvieratko aj deti. S králikom sa zaručene nebudete nudiť!

Fotografia: © shutterstock

Článok Čo všetko budete potrebovať na chov domáceho králika? je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Je králik vhodný pre deti?

Králiky sú inteligentné a spoločenské zvieratá, ktoré môžu byť príjemnou súčasťou rodiny. Nejde však o zviera, ktoré by malo slúžiť ako detská hračka. Králik potrebuje pokojné zaobchádzanie, vhodné podmienky na pohyb a pravidelnú starostlivosť.

Menšie deti navyše nemusia vedieť správne odhadnúť silu ani spôsob, akým sa králika dotýkajú. Pri neopatrnej manipulácii môže zviera spanikáriť a pokúsiť sa uniknúť. Preto by mal byť kontakt malého dieťaťa s králikom vždy pod dohľadom dospelého.

Králik zároveň nie je vhodným domácim zvieraťom pre rodinu, ktorá hľadá nenáročného maznáčika. Potrebuje každodennú starostlivosť, dostatok priestoru, vhodnú stravu a pravidelné sledovanie zdravotného stavu.

Dieťa chce králika: čo by mali rodičia zvážiť?

Najväčšou chybou je rozhodovať sa iba podľa toho, ako veľmi si dieťa králika želá. Detské nadšenie môže po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch opadnúť. Potreby zvieraťa však zostanú rovnaké.

Pred kúpou si preto skúste predstaviť bežný deň počas celého roka. Kto králikovi doplní seno, vodu a vyčistí jeho toaletu? Kto sa oňho postará počas dovolenky alebo choroby? A kto zabezpečí veterinárnu starostlivosť, ak ochorie?

Ak by všetky tieto povinnosti nakoniec zostali na rodičoch, treba s tým počítať ešte pred kúpou. Králik môže byť rodinným miláčikom, ale zodpovednosť za jeho život nemôže spočívať na malom dieťati.

Králik môže v domácnosti žiť približne 8 až 12 rokov a niektoré jedince sa dožívajú aj vyššieho veku. Jeho kúpu preto treba vnímať ako dlhodobý záväzok.

Koľko starostlivosti zvládne dieťa?

Staršie dieťa môže podľa svojho veku a schopností prevziať časť každodenných povinností. Môže napríklad dopĺňať seno a vodu, pomáhať s čistením toalety alebo sa podieľať na upratovaní priestoru, v ktorom králik žije.

Rodič by však mal pravidelne kontrolovať, či boli všetky povinnosti splnené. Králik potrebuje každý deň dostatok potravy a vody. Dospelý človek by mal zároveň sledovať jeho správanie, príjem potravy a množstvo trusu.

Ak králik prestane prijímať potravu, výrazne sa zmení jeho správanie alebo sa zmení tvorba trusu, môže ísť o zdravotný problém. V takom prípade je vhodné čo najskôr kontaktovať veterinára.

Ako má dieťa zaobchádzať s králikom?

Králikovi nemusí byť príjemné časté dvíhanie a nosenie. Mnohé králiky sa cítia bezpečnejšie na zemi, kde sa môžu voľne pohybovať. Dieťa by preto nemalo králika naháňať, chytať za uši ani ho nútiť do kontaktu.

Malé deti by nemali králika samostatne dvíhať. Keď sa králik zľakne, môže prudko kopnúť zadnými nohami a pokúsiť sa vyslobodiť. Pri nesprávnej manipulácii si môže vážne poraniť chrbticu alebo končatiny.

Ak je potrebné králika zdvihnúť, treba podoprieť jeho telo aj zadnú časť. Králika nikdy nedvíhajte za uši. Dieťa zároveň učte, aby rešpektovalo chvíle, keď zviera odpočíva alebo sa chce schovať.

Čo potrebuje králik v domácnosti?

Pred príchodom králika treba pripraviť dostatočne veľký a bezpečný priestor. Samotná malá klietka nestačí ako celodenné miesto na život. Králik potrebuje priestor na pohyb, odpočinok, ukrytie a prirodzené správanie.

V jeho priestore by mal mať neustály prístup k senu a čerstvej vode. Potrebuje tiež vhodné miesto na odpočinok, bezpečný úkryt a priestor na pohyb. Podlaha by nemala byť klzká a v dosahu zvieraťa nesmú byť predmety, ktoré by mohlo prehltnúť alebo poškodiť.

Králiky sú spoločenské zvieratá. Pri chove preto treba zohľadniť aj ich potrebu kontaktu s ďalším kompatibilným králikom. Ak chováte iba jedného, je dôležité venovať pozornosť jeho sociálnym potrebám a zabezpečiť mu dostatok kontaktu a podnetov.

Pozor na káble a ďalšie nebezpečenstvá

Ak sa králik pohybuje po byte, miestnosť treba pred jeho vypustením zabezpečiť. Elektrické káble sú pre králika nebezpečné, pretože ich môže obhrýzať. Hryzenie elektrického vedenia môže viesť k úrazu elektrickým prúdom.

Káble preto umiestnite mimo jeho dosahu alebo ich chráňte vhodným krytom. Skontrolujte aj izbové rastliny, malé predmety, škáry a ďalšie miesta, ku ktorým by sa králik mohol dostať.

Pri voľnom pohybe po domácnosti treba myslieť aj na dvere, schody a ďalšie miesta, z ktorých by zviera mohlo spadnúť alebo uviaznuť.

Králik nie je hračka

Králik môže dieťa naučiť zodpovednosti a vytvoriť si s ním blízky vzťah. Zároveň však potrebuje rešpekt, pokojné zaobchádzanie a pravidelnú starostlivosť.

Podľa veku môže dieťa pomáhať s kŕmením, upratovaním a ďalšími povinnosťami. Dospelý človek však musí každý deň skontrolovať, či má králik všetko potrebné.

Ak si rodina pred kúpou premyslí všetky povinnosti a pripraví bezpečné prostredie, králik môže byť veľmi príjemnou súčasťou domácnosti. Najdôležitejšie je, aby jeho kúpa nebola iba splnením detského želania, ale premysleným rozhodnutím celej rodiny.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Králik ako spoločník pre deti je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Ktoré vitamíny králik potrebuje?

Králik potrebuje v potrave najmä vitamíny A, D a E. Baktérie v jeho tráviacom trakte vytvárajú vitamíny skupiny B a vitamín K v dostatočnom množstve, preto zdravý králik tieto vitamíny spravidla nemusí dostávať vo forme doplnkov.

Vitamín A

Vitamín A podporuje zrak, rast, imunitný systém a reprodukciu. Králik ho môže získať z rastlinnej potravy obsahujúcej karotenoidy. Nachádzajú sa napríklad v zelených listoch a ďalších rastlinách.

Dôležité je však množstvo. Ani pri vitamíne A neplatí, že vyššia dávka prináša väčší úžitok. Nadbytok môže králikovi uškodiť. Preto nie je vhodné podávať koncentrované vitamínové prípravky bez konkrétneho dôvodu.

Vitamín D

Vitamín D pomáha regulovať využitie vápnika a fosforu a zohráva dôležitú úlohu pri zdraví kostí. Králik ho potrebuje prijímať v potrave. Pri jeho nedostatku môže dôjsť k poruchám mineralizácie kostí.

S dopĺňaním vitamínu D však treba zaobchádzať opatrne. Nadmerné množstvo môže narušiť hospodárenie organizmu s vápnikom a fosforom. Preto nie je vhodné pridávať vitamín D do stravy preventívne bez odporúčania veterinára.

Vitamín E

Vitamín E funguje v organizme ako antioxidant a pomáha chrániť bunky pred poškodením. Dôležitú úlohu má aj pri správnom fungovaní svalov a reprodukcii.

Nedostatok vitamínu E môže u králikov súvisieť s poruchami reprodukcie, svalovým poškodením a problémami pri vývoji mláďat. Potrebné množstvo preto musí zabezpečiť vhodne zostavená strava.

Vitamíny skupiny B a vitamín K

Králik má špecifický tráviaci systém. Mikroorganizmy v slepom čreve vytvárajú vitamíny skupiny B a vitamín K. Králik zároveň konzumuje mäkké výkaly, ktoré obsahujú živiny vytvorené počas fermentácie.

Tento proces je prirodzenou súčasťou trávenia a zdravému králikovi pomáha získavať okrem iného vitamíny skupiny B a vitamín K.

Z čoho králik získava vitamíny?

Najdôležitejšiu úlohu v strave králika má kvalitné seno. Poskytuje predovšetkým vlákninu, ktorá je nevyhnutná pre správne fungovanie tráviaceho systému. Zároveň obsahuje rôzne živiny a jeho výživová hodnota závisí od druhu rastlín a spôsobu spracovania a skladovania.

Vhodným doplnkom sú čerstvé listové zeleniny a byliny. Ich striedanie prináša do jedálnička rôzne živiny. Medzi vhodné možnosti patria napríklad:

• rímsky šalát,
• rukola,
• bazalka a koriander,
• listy mrkvy,
• púpavové listy v primeranom množstve,
• brokolicové listy,
• čakanka,
• reďkovkové listy.

Pri výbere zeleniny je dôležitá pestrosť. Veterinárne zdroje odporúčajú radšej menšie množstvo viacerých druhov ako veľké množstvo jednej potraviny. Nové druhy zeleniny zároveň zavádzajte postupne, aby ste znížili riziko tráviacich problémov.

Aké minerály králik potrebuje?

Medzi dôležité minerálne látky patria najmä vápnik, fosfor, horčík, sodík a draslík. Králik potrebuje aj ďalšie minerály a stopové prvky. Organizmus ich využíva napríklad pri tvorbe a udržiavaní kostí, činnosti svalov, nervového systému a ďalších telesných funkciách.

Pri mineráloch však nestačí sledovať iba ich množstvo. Dôležitá je aj rovnováha medzi jednotlivými živinami. Potreby králika sa navyše menia podľa veku, rastu, zdravotného stavu a reprodukčného obdobia.

Vápnik

Vápnik je potrebný najmä pre kosti a správnu činnosť svalov a nervového systému. Králik ho získava predovšetkým zo stravy.

Príliš veľa vápnika však nie je výhodou. Dospelé králiky, ktoré nie sú gravidné ani nedojčia, by nemali dlhodobo dostávať veľké množstvo lucerny alebo krmiva založeného na lucerne. Takáto strava obsahuje veľa vápnika a pri dlhodobom podávaní môže prispieť k problémom s močovým systémom.

Pre dospelé králiky je preto vhodnejším základom trávne seno, napríklad timotejkové, ovsené alebo lúčne seno. Mladé rastúce králiky majú vyššie nároky na vápnik a môžu mať v jedálničku aj lucernové seno.

Fosfor

Fosfor spolu s vápnikom zohráva významnú úlohu pri stavbe kostí. Tieto minerály však fungujú v úzkej súvislosti s vitamínom D, preto nie je vhodné riešiť ich množstvo oddelene bez ohľadu na celú stravu.

Pri zdravom králikovi je vhodnejšie zabezpečiť potrebné množstvo fosforu vyváženou stravou než pridávať samostatné minerálne doplnky.

Horčík, sodík a draslík

Horčík, sodík a draslík patria medzi minerály, ktoré organizmus potrebuje na svoje bežné fungovanie. Nachádzajú sa v rôznych rastlinných zložkách krmiva.

Ak králik dostáva nutrične vyváženú stravu, nie je dôvod automaticky pridávať tieto minerály v podobe doplnkov. Pri ochoreniach alebo špecifických výživových potrebách môže veterinár odporučiť úpravu jedálnička alebo konkrétny doplnok.

Potrebuje králik vitamínové a minerálne doplnky?

Zdravý králik s vhodne zostavenou stravou väčšinou nepotrebuje ďalšie vitamínové doplnky. Veterinárne zdroje odporúčajú zabezpečiť potrebné živiny predovšetkým kvalitným krmivom.

Samostatný doplnok môže mať význam v konkrétnej situácii, napríklad pri určitom ochorení alebo pri nedostatočne zostavenej strave. O jeho použití a dávkovaní by mal rozhodnúť veterinár.

Prečo záleží na veku králika?

Potreba jednotlivých živín nie je počas života králika rovnaká. Rastúci králik má iné nároky ako dospelý jedinec. Odlišnú stravu potrebujú aj gravidné a dojčiace samice.

Príkladom je práve vápnik. Mladý králik potrebuje pri raste viac vápnika, zatiaľ čo u dospelého králika môže dlhodobý nadbytok viesť k problémom. Preto nemožno odporučiť rovnaké množstvo všetkých živín pre každého králika.

Ako zabezpečiť králikovi dostatok vitamínov a minerálov?

Najjednoduchším riešením je správne zostavená strava. Pri zdravom dospelom králikovi tvorí jej základ kvalitné trávne seno. Dopĺňať ho treba vhodnou čerstvou listovou zeleninou a primeraným množstvom kompletného krmiva určeného pre králiky.

Pri výbere krmiva sledujte aj spôsob skladovania. Vitamíny A a E sú citlivé na oxidáciu a ich množstvo môže pri nevhodnom skladovaní klesať. Krmivo preto uchovávajte podľa pokynov výrobcu, v suchu a mimo nadmerného tepla.

Dôležitá je aj kvalita sena. Nemalo by byť plesnivé, vlhké ani výrazne zaprášené. Ak seno alebo iné krmivo zapácha, zmenilo farbu alebo vykazuje známky plesne, králikovi ho nepodávajte.

Zhrnutie

Králik potrebuje zo stravy najmä vitamíny A, D a E. Vitamíny skupiny B a vitamín K vytvárajú v jeho tráviacom trakte mikroorganizmy a zdravý králik ich preto spravidla nemusí dostávať v doplnkoch.

Z minerálnych látok potrebuje králik okrem iného vápnik, fosfor, horčík, sodík a draslík. Ich potreba závisí od veku, rastu, zdravotného stavu a reprodukčného obdobia.

Najlepšou cestou k dostatku vitamínov a minerálov je kvalitná a vyvážená strava. Samostatné doplnky nemajú zdravému králikovi automaticky priniesť ďalší úžitok a pri niektorých živinách môže byť nadbytok dokonca škodlivý.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Aké vitamíny a minerály králik potrebuje? je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Odkiaľ králik pochádza?

Králik divý pochádza z Pyrenejského polostrova, teda z územia dnešného Španielska a Portugalska. Práve tam žijú prirodzené populácie druhu Oryctolagus cuniculus, z ktorého pochádzajú všetky domáce králiky.

Genetické výskumy ukazujú, že domáce králiky majú najbližší pôvod v severovýchodnej časti Pyrenejského polostrova. Druh sa počas svojej evolúcie rozdelil na dve hlavné podskupiny. Jedna obývala najmä juhozápad Pyrenejského polostrova, druhá severovýchodnú časť a neskôr aj južné Francúzsko.

Králik teda nepochádza zo strednej Ázie, ako sa niekedy uvádza v starších textoch. Súčasné genetické a zoologické poznatky jeho pôvod jednoznačne spájajú s juhozápadnou Európou.

Králik žil v Európe dávno pred jeho domestikáciou

Ľudia sa s králikmi stretávali už tisíce rokov pred vznikom domácich plemien. Archeologické nálezy dokazujú lov a konzumáciu králikov na Pyrenejskom polostrove už v období praveku.

Králik pritom nepatril pôvodne medzi zvieratá rozšírené po celej Európe. Jeho prirodzený areál zostával dlhý čas spätý najmä s Pyrenejským polostrovom. Do ďalších oblastí sa dostával prirodzeným šírením, ale významnú úlohu neskôr zohral aj človek.

Už starovekí ľudia králiky prenášali mimo ich pôvodného areálu. Archeologické a genetické dôkazy napríklad ukazujú, že ľudia priviezli králiky na niektoré stredomorské ostrovy už pred mnohými storočiami.

Kedy sa začal chovať domáci králik?

Presný dátum domestikácie králika nepoznáme. Dôvodom je aj to, že domestikácia neprebehla ako jediná udalosť v konkrétnom roku. Išlo o postupný proces, počas ktorého ľudia králiky držali v zajatí, rozmnožovali ich a neskôr cielene vyberali jedince s požadovanými vlastnosťami.

Staršie zdroje často uvádzajú, že k domestikácii došlo približne v 6. storočí vo francúzskych kláštoroch. Novšie výskumy však tento jednoduchý príbeh spochybňujú. Ľudia králiky chovali a využívali už oveľa skôr.

Rímske pramene z prvého storočia pred naším letopočtom opisujú chov králikov na Pyrenejskom polostrove aj ich držanie v ohradených priestoroch. Rimania ich využívali najmä ako zdroj mäsa. Vedci však upozorňujú, že samotný chov v zajatí ešte nemusí znamenať úplnú domestikáciu.

Prečo sa králiky začali meniť na domáce zvieratá?

Domestikácia postupne menila vlastnosti králikov. Človek začal uprednostňovať jedince, ktoré mali vhodnú veľkosť, vzhľad, kvalitu srsti alebo iné požadované vlastnosti. Pri ďalšom rozmnožovaní sa tieto znaky mohli prenášať na potomstvo.

Výskum genómu domácich králikov ukazuje, že ich domestikácia súvisela s množstvom genetických zmien. Nešlo teda iba o jednoduché oddelenie divých králikov od ich pôvodnej populácie. Postupným výberom vznikali rozdiely v správaní, vzhľade, veľkosti, sfarbení a ďalších vlastnostiach.

Domáci králik, ktorého dnes poznáme z chovov, preto nie je samostatným druhom. Stále ide o rovnaký druh Oryctolagus cuniculus ako pri králikovi divom.

Ako sa králik rozšíril po Európe?

Rozširovanie králikov mimo Pyrenejského polostrova prebiehalo postupne. Ľudia ich prenášali do nových oblastí ako zdroj mäsa, kožušiny alebo na chov. V stredoveku sa králiky dostávali na ďalšie územia Európy a neskôr ich človek zavliekol aj mimo kontinentu.

Práve ľudská činnosť vysvetľuje, prečo dnes nájdeme voľne žijúce populácie európskeho králika aj v oblastiach, kde pôvodne nežil. Tento proces však nemal všade rovnaký priebeh. Na niektorých miestach zostali populácie malé, zatiaľ čo inde sa králiky rozmnožili vo veľkom počte.

Prečo sa králiky premnožili v Austrálii?

Jedným z najznámejších príkladov je Austrália. Európske králiky tam človek priviezol v 18. storočí a neskôr sa ich populácia výrazne rozšírila. V austrálskych podmienkach mali vhodné prostredie a nedostatok prirodzených faktorov, ktoré by ich počet udržiavali na nízkej úrovni.

Premnožené králiky začali poškodzovať poľnohospodárske plodiny a konkurovať pôvodnej faune. Austrália preto neskôr využila aj biologickú kontrolu. V roku 1950 tam vypustili vírus myxómu, ktorý spôsobuje myxomatózu. Po jeho rozšírení uhynulo viac ako 90 % zasiahnutej populácie v niektorých oblastiach. Neskôr sa však medzi králikmi rozšírila určitá odolnosť a účinnosť ochorenia sa postupne znížila.

Príbeh austrálskych králikov ukazuje, že zavlečenie druhu do nového prostredia môže mať veľmi vážne ekologické a hospodárske následky.

Čo má spoločné králik divý s domácimi plemenami?

Všetky dnešné plemená domácich králikov pochádzajú z európskeho králika (Oryctolagus cuniculus). Nezáleží pritom na tom, či ide o veľké mäsové plemeno, dlhosrstého králika, zakrslé plemeno alebo jedinca s nezvyčajným sfarbením.

Rozdiely medzi plemenami vznikli predovšetkým dlhodobým výberom a riadeným rozmnožovaním. Chovatelia postupne vyberali zvieratá s vlastnosťami, ktoré chceli zachovať. Takto sa vytvorili rozdiely vo veľkosti tela, tvare uší, kvalite srsti, sfarbení aj telesnej stavbe.

Moderné plemená preto vyzerajú často úplne inak ako ich divoký predok. Ich spoločný pôvod však zostáva rovnaký.

Prečo sa králik často zamieňa so zajacom?

Králik a zajac patria do rovnakej čeľade zajacovité, ale nejde o rovnaké zviera. Európsky králik patrí do druhu Oryctolagus cuniculus, zatiaľ čo zajace patria do rodu Lepus.

Rozdiely medzi nimi sa prejavujú nielen vo vzhľade, ale aj v spôsobe života a rozmnožovaní. Králiky žijú v norách a mláďatá sa rodia slepé a takmer bez srsti. Zajace naopak rodia mláďatá vyvinutejšie a nevyužívajú nory rovnakým spôsobom ako králiky.

Aj preto nie je správne označovať králika divého jednoducho ako „malého zajaca“. Ide o odlišné živočíchy s vlastnou evolučnou históriou.

Odkiaľ teda pochádza domáci králik?

Domáci králik má pôvod v európskom králikovi, ktorého prirodzeným domovom je Pyrenejský polostrov. Ľudia ho začali využívať a chovať už v staroveku. Samotná domestikácia však prebiehala postupne a jej presný začiatok dnes nevieme určiť.

Výskumy zároveň vyvracajú predstavu, že domáce králiky vznikli naraz v jednom kláštore alebo v jedinom období. Ich dnešná podoba je výsledkom dlhého vývoja, chovu a selekcie.

Od divokých králikov z Pyrenejského polostrova sa tak postupne dostávame až k stovkám dnešných plemien, ktoré ľudia chovajú na mäso, pre kožušinu, na výstavy aj ako spoločenské zvieratá.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Odkiaľ králiky pochádzajú? je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Zakrslý rex

Zakrslý rex patrí medzi menšie plemená s typickou rexovitou srsťou. Jej štruktúra je odlišná od srsti väčšiny ostatných králikov. Krycia srsť a podsada majú približne rovnakú dĺžku a srsť pôsobí hustým, krátkym a zamatovým dojmom. Chlpy zároveň vyrastajú viac kolmo od kože, čo vytvára charakteristický vzhľad rexa.

Rexy sa šľachtia v množstve farebných rázov. Okrem zakrslých rexov existujú aj väčšie plemená s rovnakým typom srsti. Rexy majú svoje miesto aj v organizovanom chove na Slovensku. Slovenský zväz chovateľov uvádza samostatný klub zameraný na národné plemená a rexy.

Zakrslý farebný králik

Zakrslý farebný králik patrí medzi malé plemená, pri ktorých zohráva významnú úlohu najmä farebný ráz a kresba srsti. Jeho telesná hmotnosť sa pohybuje približne okolo 1 až 1,3 kg.

Zakrslé farebné králiky sa šľachtia vo viacerých farebných variantoch. Stretnúť sa môžeme napríklad s čiernymi, kuními, činčilovými, striebornými, siamskými či japonskými jedincami. Jednotlivé farebné rázy sa líšia sfarbením srsti a ďalšími znakmi podľa konkrétneho štandardu.

Pri tomto plemene je preto dôležité rozlišovať samotný typ zakrslého králika od jeho farebného rázu. Rovnaká telesná stavba môže mať viacero rôznych farebných podôb.

Zdrobnený líščí králik

Zdrobnený líščí králik sa vyznačuje dlhšou srsťou, ktorá mu dodáva odlišný vzhľad ako krátkosrstým zakrslým plemenám. Jeho srsť však nemá rovnaký charakter ako pri angorských králikoch. Dĺžka srsti zostáva výrazne menšia a pri správnom chove si nevyžaduje takú náročnú starostlivosť ako extrémne dlhosrsté plemená.

Líščí králik existuje aj vo väčšej telesnej forme. Zdrobnená forma preto predstavuje menší variant, ktorý môže zaujať najmä vzhľadom svojej srsti. Medzi známe farebné varianty patria napríklad biely červenooký alebo ruský líščí králik.

Hermelín

Hermelín patrí medzi najmenšie plemená králikov. Vyznačuje sa krátkym telom, malou hlavou, krátkymi ušami a kompaktnou stavbou tela. Hmotnosť sa podľa konkrétneho štandardu pohybuje približne v rozmedzí 0,7 až 1,5 kg.

Pre hermelína je typické biele sfarbenie srsti. Rozlišujú sa však dve základné farebné varianty podľa sfarbenia očí. Hermelín s modrými očami má svetlomodré oči, zatiaľ čo pri červenookom variante presvitá červené sfarbenie očného pozadia.

Hermelín patrí medzi typické predstaviteľov zakrslých plemien a jeho charakteristický vzhľad vychádza predovšetkým z malej telesnej veľkosti, krátkych uší a kompaktnej stavby tela.

Čím sa tieto plemená líšia?

Ak porovnáme plemená králikov uvedené v tejto časti, najvýraznejšie rozdiely nájdeme vo veľkosti, type srsti a sfarbení.

• Zakrslý rex – typická je krátka, hustá a zamatovo pôsobiaca rexovitá srsť.
• Zakrslý farebný králik – vyznačuje sa malou telesnou veľkosťou a množstvom farebných rázov.
• Zdrobnený líščí králik – charakteristická je dlhšia srsť s líščím typom srsti.
• Hermelín – typické sú veľmi malá telesná veľkosť, biela srsť, krátke uši a kompaktná stavba tela.

Pri výbere konkrétneho plemena preto nestačí pozerať iba na fotografiu. Rozdiely medzi plemenami sa týkajú aj stavby tela, typu srsti a požiadaviek chovu. Pri výstavných králikoch navyše rozhodujú presné znaky stanovené pre dané plemeno a farebný ráz.

Fotografie: © bigstockphoto

Článok Plemená králikov II. je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Podľa čoho vybrať chovného králika?

Pri výbere chovných jedincov nestačí sledovať iba ich vzhľad. Zohľadnite zdravotný stav, kondíciu, pôvod a vlastnosti, ktoré chcete v ďalšej generácii zachovať alebo zlepšiť. Pri úžitkovom chove sledujte napríklad rast, veľkosť vrhov a schopnosť samice odchovať mláďatá. Pri šľachtení podľa štandardu venujte pozornosť stavbe tela, kvalite srsti, sfarbeniu a ďalším vlastnostiam konkrétneho plemena.

Do chovu vyberajte zdravé a aktívne králiky bez zjavných telesných chýb. Ak poznáte ich pôvod a výsledky predchádzajúcich vrhov, získate ďalšiu dôležitú informáciu. Pri samici sledujte plodnosť, počet narodených mláďat a schopnosť odchovať zdravý vrh. Pri samcovi sledujte najmä plodnosť a celkovú kondíciu.

Vek vhodný na pripúšťanie

Králiky pohlavne dospievajú pomerne skoro, ale pohlavná dospelosť ešte neznamená pripravenosť na chov. Pri prvom pripustení zohľadnite plemeno, veľkosť, kondíciu a tempo rastu. Menšie plemená dospievajú skôr, zatiaľ čo veľké plemená potrebujú viac času na telesný vývoj.

Pre všetky králiky preto nemožno určiť jeden pevný vek na prvé pripustenie. Pred zaradením do chovu by mal jedinec dosiahnuť primeranú telesnú kondíciu. Nemal by byť príliš chudý ani obézny. Pri mladých králikoch sa riaďte aj odporúčaniami pre konkrétne plemeno.

Zdravotný stav je pri výbere zásadný

Do chovného páru vyberajte zdravé jedince v dobrej kondícii. Pred pripustením skontrolujte oči, nos, kožu, srsť, končatiny, pazúriky a chrup. Všímajte si aj dýchanie, príjem potravy a celkové správanie. Králika so zdravotnými problémami, výraznou podváhou alebo inými zjavnými nedostatkami do plemenitby nezaraďujte.

Zistite si aj zdravotnú históriu zvieraťa. Ak kupujete cudzieho chovného králika, pýtajte sa na jeho pôvod, predchádzajúci chov a zdravotný stav. Pri pravidelnom chove si veďte záznamy o pripúšťaní, vrhoch, zdravotných problémoch a vlastnostiach potomstva. Takéto údaje vám neskôr pomôžu rozhodnúť, ktoré zvieratá ponechať v chove.

Nespájajte blízko príbuzné králiky

Pri zostavovaní chovného páru si zistite pôvod oboch jedincov. Bez znalosti rodokmeňa môžete nechtiac spojiť blízko príbuzné zvieratá. Pri plánovanom šľachtení preto zapisujte rodičov aj potomkov a vyhýbajte sa páreniu blízkych príbuzných jedincov.

Pri výbere partnera nesledujte iba jednu vlastnosť. Jeden králik môže mať výbornú stavbu tela, zatiaľ čo druhý vyniká plodnosťou alebo kvalitou srsti. Vyberte takú kombináciu, ktorá podporí požadované vlastnosti a zároveň zachová zdravie potomstva.

Samica patrí do klietky k samcovi

Pri prirodzenom pripúšťaní preneste samicu do priestoru samca. Samec si svoje prostredie chráni a pri stretnutí s cudzou samicou môže reagovať inak ako vo svojom bežnom režime. Samicu preto nenechávajte so samcom bez dozoru. Ak zvieratá prejavia agresivitu alebo samica pripustenie odmietne, oddeľte ich a skúste to neskôr.

Samica nemusí byť pri každom pokuse pripravená na párenie. Jej ochotu ovplyvňuje zdravotný stav, kondícia, vek, výživa aj podmienky chovu. Úspešné párenie býva krátke. Po ňom samec často prudko odskočí alebo krátko spadne na bok.

Ako zistiť, či je samica gravidná?

Gravidita u králika trvá približne 28 až 33 dní. Presný termín sa môže medzi jednotlivými samicami a plemenami líšiť. Dátum pripustenia si preto vždy zapíšte, aby ste mohli sledovať približný termín pôrodu.

Približne dva týždne po pripustení môžete graviditu skontrolovať pohmatom brucha. Túto metódu však používajte veľmi opatrne a až po získaní potrebných skúseností. Príliš silný tlak môže samici ublížiť. Ak si nie ste istí, požiadajte veterinára o potvrdenie gravidity vhodnou diagnostickou metódou.

Samica môže zmeniť správanie alebo začať pripravovať hniezdo. Samotné správanie však graviditu spoľahlivo nepotvrdí. Králiky totiž môžu mať aj falošnú graviditu.

Nezabúdajte na kondíciu samice

Pred pripustením udržujte samicu v dobrej telesnej kondícii. Nedostatočná výživa, obezita, zdravotné problémy alebo vysoká záťaž môžu negatívne ovplyvniť reprodukciu. Ďalšie pripustenie preto plánujte podľa zdravotného stavu samice po predchádzajúcom vrhu.

Pri intenzívnom chove chovatelia používajú kratšie intervaly medzi vrhmi. Pri drobnochove a hobby chove však nemusíte samicu zaťažovať maximálnym reprodukčným tempom. Primeraný odpočinok medzi vrhmi pomáha udržať jej kondíciu a dlhodobú úžitkovosť.

Veďte si záznamy o chove

Jednoduché záznamy vám výrazne uľahčia výber chovných párov. Zapisujte si dátum pripustenia, rodičov, počet narodených mláďat, počet odchovaných mláďat a prípadné zdravotné alebo reprodukčné problémy.

Po niekoľkých vrhoch získate prehľad o tom, ktoré samice dobre odchovávajú mláďatá a ktoré kombinácie rodičov prinášajú požadované výsledky. Pri šľachtení plemena vám záznamy zároveň pomôžu sledovať pôvod jednotlivých zvierat a obmedziť nechcené príbuzenské párenie.

Čo rozhoduje o dobrom chovnom páre?

Dobrý chovný pár nevznikne jednoduchým spojením dvoch pekných králikov. Pri výbere zohľadnite zdravotný stav, vek, telesnú kondíciu, pôvod, plodnosť a vlastnosti, ktoré chcete v ďalšej generácii zachovať. Pri plemennej králikárni prihliadajte aj na požiadavky konkrétneho plemena.

Vyberajte preto králiky s jasným chovateľským cieľom a sledujte výsledky ich potomstva. Záznamy o chove vám postupne ukážu, ktoré spojenia prinášajú dobré výsledky a ktoré nemá zmysel opakovať.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Ako zostaviť chovný pár králikov? je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Odkiaľ pochádzajú plemená králikov?

Všetky domáce plemená králikov pochádzajú z európskeho králika divého (lat. Oryctolagus cuniculus). Jeho prirodzený pôvod súvisí najmä s Pyrenejským polostrovom, teda s územím dnešného Španielska a Portugalska. Neskôr človek králiky prenášal do ďalších oblastí a chov postupne menil ich vzhľad aj úžitkové vlastnosti.

Šľachtenie vytvorilo veľké množstvo plemien a farebných rázov. Jednotlivé chovateľské organizácie však používajú vlastné zoznamy uznaných plemien, preto sa počet plemien môže podľa použitej klasifikácie líšiť. Rozdiely medzi plemenami dnes zahŕňajú najmä telesnú veľkosť, stavbu tela, dĺžku a štruktúru srsti, tvar uší a sfarbenie.

Miniatúrne králiky

Malé plemená králikov si ľudia často vyberajú ako spoločenské zvieratá. Ich menšia veľkosť však automaticky neznamená jednoduchšiu starostlivosť. Pri výbere treba zohľadniť najmä nároky konkrétneho typu srsti, tvar uší a celkovú stavbu tela.

Angorský králik

Angorské králiky patria medzi dlhosrsté plemená. Ich charakteristickým znakom je veľmi dlhá vlna, ktorá si vyžaduje podstatne viac starostlivosti ako krátka srsť bežných králikov. Chovateľ musí vlnu pravidelne kontrolovať, rozčesávať a podľa potreby skracovať.

Dlhá vlna zároveň kladie väčšie nároky na čistotu prostredia. Nečistoty sa v nej môžu zachytávať ľahšie než v krátkej srsti. Pravidelná starostlivosť preto nie je iba otázkou vzhľadu, ale aj pohodlia a hygieny králika.

Teddy

Označenie Teddy sa používa pre malé králiky s dlhou a hustou srsťou. Na rozdiel od uznaných plemien sa však názov nemusí v jednotlivých chovateľských systémoch používať ako označenie samostatného plemena. Pri kúpe takéhoto králika preto nestačí pozerať iba na názov. Dôležitejšie je zistiť jeho pôvod, predpokladanú veľkosť a nároky na starostlivosť o srsť.

Dlhá srsť potrebuje pravidelnú kontrolu a česanie. Bez dostatočnej starostlivosti sa môže zamotávať a vytvárať chuchvalce, ktoré králikovi znepríjemňujú pohyb aj hygienu.

Levík

Levík, známy aj ako králik s levou hlavou, upúta výraznou hrivou okolo hlavy a krku. U niektorých jedincov sa dlhšia srsť objavuje aj na ďalších častiach tela, pričom jej rozsah sa môže líšiť.

Pri tomto type králika venujte pozornosť najmä srsti okolo hlavy. Pravidelné česanie pomáha predchádzať jej zamotaniu. Levíky sa chovajú v rôznych farebných variáciách a existujú aj typy so spustenými ušami.

Zakrslý baran

Zakrslého barana ľahko spoznáte podľa dlhých uší, ktoré visia po stranách hlavy. Tvar a spôsob nesenia ušníc patria medzi jeho najvýraznejšie plemenné znaky. V chovoch sa objavuje množstvo farebných variácií.

Zakrslé barany majú kompaktnejšiu a mohutnejšiu stavbu tela než niektoré iné malé králiky. Pri výbere však nesledujte iba vzhľad. Dôležitý je aj zdravotný stav, kondícia a pôvod zvieraťa. Pri králikoch so spustenými ušami venujte pozornosť aj pravidelnej kontrole uší a ich čistoty.

Na čo myslieť pri výbere malého králika?

Veľkosť a vzhľad by nemali byť jediným kritériom. Pred kúpou si zistite, akú starostlivosť konkrétny králik potrebuje. Dlhosrsté typy vyžadujú viac času na údržbu srsti, zatiaľ čo králiky so spustenými ušami potrebujú pravidelnú kontrolu uší.

Pri výbere preto sledujte zdravotný stav, pôvod, telesnú kondíciu a nároky konkrétneho typu králika. Malý králik môže byť skvelým spoločníkom, ale jeho veľkosť sama o sebe neznamená, že potrebuje menej starostlivosti.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Plemená králikov I. je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Príznaky, ktoré by ste nemali prehliadnuť

Králik môže pôsobiť zdravo aj napriek tomu, že sa uňho začína rozvíjať ochorenie. Pozornosť preto venujte najmä zmenám, ktoré sa objavia náhle alebo pretrvávajú. Medzi varovné signály patria nechutenstvo, úbytok hmotnosti, nezvyčajná únava, výtok z nosa alebo očí, problémy s dýchaním, hnačka, výrazne menšie množstvo trusu alebo úplné zastavenie jeho tvorby.

Králik, ktorý prestane prijímať potravu alebo má výrazne menej trusu, potrebuje rýchlu veterinárnu pomoc. Tráviace problémy totiž môžu u králikov postupovať veľmi rýchlo. Rovnako nečakajte pri ťažkostiach s dýchaním, výraznej bolesti alebo náhlej strate pohyblivosti.

Svrbenie a kožné problémy

Časté škrabanie, vypadávanie srsti, začervenaná koža alebo chrasty môžu upozorniť na kožné ochorenie či parazity. Králiky môžu napadnúť napríklad roztoče alebo iné vonkajšie parazity. Samotný vzhľad kože alebo srsti však nemusí odhaliť presnú príčinu problému.

Ak si králik opakovane škriabe uši alebo telo, prípadne sa na koži objavia zmeny, nechajte ho vyšetriť veterinárom. Nepoužívajte svojvoľne prípravky určené pre psy alebo mačky. Niektoré liečivá môžu králikovi vážne uškodiť.

Kýchanie a výtok z nosa

Kýchanie alebo výtok z nosa a očí môže súvisieť s infekciou dýchacích ciest, ale príčinou môžu byť aj iné problémy. Medzi možné príčiny patria bakteriálne infekcie, podráždenie dýchacích ciest, cudzie teleso alebo ochorenie zubov.

Časté kýchanie, výtok z nosa, ťažšie dýchanie alebo znečistená srsť na predných labkách preto vyžadujú veterinárne vyšetrenie. Niektoré králiky môžu prenášať baktérie aj bez zjavných príznakov a následne nakaziť ďalšie králiky.

Črevné parazity a kokcidióza

Králiky môžu trpieť aj parazitárnymi ochoreniami. Medzi významné patria kokcidiózy, ktoré spôsobujú prvoky rodu Eimeria. Infekcia sa šíri najmä prostredníctvom kontaminovaného krmiva a vody. Väčšie riziko predstavuje najmä pre mladé králiky.

O potrebe vyšetrenia alebo liečby proti parazitom rozhoduje veterinár podľa zdravotného stavu králika a výsledkov vyšetrenia. Preventívne odčervovanie každého králika bez ohľadu na jeho zdravotný stav a riziko preto nepredstavuje univerzálne pravidlo. Pri podozrení na parazitárne ochorenie môže veterinár vyšetriť trus a podľa výsledku zvoliť vhodnú liečbu.

Myxomatóza a vírusové hemoragické ochorenie králikov

Medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia králikov patria myxomatóza a vírusové hemoragické ochorenie králikov. Obe ochorenia môžu mať rýchly a smrteľný priebeh. Riziko sa pritom netýka iba králikov, ktoré žijú vonku. Patogény sa môžu do prostredia dostať aj nepriamym kontaktom alebo prostredníctvom hmyzu.

Očkovanie patrí medzi najdôležitejšie možnosti prevencie. Konkrétnu vakcínu a interval preočkovania určuje veterinár podľa použitého prípravku, zdravotného stavu králika a miestneho rizika. Každý králik preto nemusí potrebovať rovnakú očkovaciu schému. Veterinár vám podľa konkrétnej situácie nastaví vhodný vakcinačný program.

Ako znížiť riziko ochorení?

Základ prevencie tvorí vhodná strava, čisté prostredie a pravidelná kontrola zdravotného stavu. Nového králika nechajte vyšetriť veterinárom ešte pred jeho zaradením k ostatným zvieratám. Pri chove viacerých králikov má význam oddeliť nového jedinca a sledovať jeho zdravotný stav.

Pravidelne kontrolujte oči, nos, uši, kožu, srsť, pazúriky, chrup, príjem potravy a množstvo trusu. Veterinárna prehliadka môže odhaliť aj problém, ktorý si doma nemusíte všimnúť. Pravidelná kontrola chrupu má význam najmä preto, že králičie zuby rastú počas celého života a zubné ochorenia patria medzi časté zdravotné problémy.

Kedy ísť s králikom k veterinárovi?

Veterinára kontaktujte pri nechutenstve, výraznom úbytku trusu, hnačke, problémoch s dýchaním, výtoku z nosa alebo očí, výraznej bolesti, strate energie, náhlej zmene správania alebo problémoch s pohybom. Pri králikovi sa neoplatí čakať niekoľko dní s nádejou, že problém sám zmizne.

Králiky totiž často maskujú príznaky ochorenia a ich stav sa môže zhoršiť v krátkom čase. Včasné veterinárne vyšetrenie preto môže výrazne zvýšiť šancu na úspešnú liečbu.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Veterinárna starostlivosť o králika je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Králik a zajac patria medzi zajacovité

Králik európsky (Oryctolagus cuniculus) a zajac poľný (lat. Lepus europaeus) patria do čeľade zajacovitých. Králik európsky tvorí základ pôvodu dnešného domáceho králika. Vo voľnej prírode žije aj u nás, hoci jeho výskyt nie je taký rozsiahly ako pri zajacovi poľnom.

Zajac poľný patrí do rodu Lepus a králik európsky do rodu Oryctolagus. Už toto základné taxonomické rozlíšenie ukazuje, že nejde o dve pomenovania toho istého zvieraťa.

Najväčší rozdiel je vo vývoji mláďat

Rozdiel medzi králikom a zajacom si najlepšie všimnete pri narodení mláďat. Zajac privádza na svet mláďatá v jednoduchom úkryte na zemi. Zajačatá sa rodia osrstené, s otvorenými očami a pomerne dobre vyvinutou pohybovou schopnosťou. Krátko po narodení sa dokážu pohybovať samostatne.

Králiky privádzajú mláďatá na svet v hniezde, ktoré samica pripravuje v úkryte alebo nore. Mláďatá sa rodia holé, slepé a bez schopnosti samostatného pohybu. V prvých dňoch života sú preto úplne odkázané na starostlivosť matky.

Rozdielny spôsob vývoja súvisí so spôsobom života oboch zvierat. Zajačatá potrebujú po narodení rýchlo reagovať na nebezpečenstvo, zatiaľ čo mláďatá králika zostávajú ukryté v hniezde.

Králik žije v nore, zajac na povrchu

Králik európsky si buduje systém podzemných nôr. V nich sa ukrýva pred predátormi, odpočíva a vychováva mláďatá. Králiky môžu vytvárať sociálne skupiny a využívať rozsiahle systémy nôr.

Zajac poľný si naopak nebuduje podobný systém podzemných nôr. Väčšinu života trávi na povrchu a na odpočinok využíva plytký úkryt v tráve alebo priehlbine, ktorý sa označuje ako záľah.

Rozdiel preto môžete zhrnúť jednoducho: králik sa spolieha na úkryt v nore, zatiaľ čo zajac na rýchlosť a úkryt v teréne.

Ako rozoznať králika od zajaca?

Zajac poľný má v porovnaní s králikom väčšie telo, dlhšie zadné končatiny a výrazne dlhšie uši. Na koncoch ušníc má typické čierne sfarbenie. Jeho telo prispôsobené rýchlemu behu mu umožňuje uniknúť pred predátormi na otvorenom priestranstve.

Králik európsky má kompaktnejšie telo, kratšie zadné končatiny a kratšie uši. Pri pohybe sa viac spolieha na úkryt v hustej vegetácii alebo v nore než na dlhý rýchly beh na otvorenom priestranstve.

Samotná veľkosť však nemusí vždy stačiť. Domáce králiky sa šľachtením výrazne zmenili a jednotlivé plemená sa môžu veľkosťou, tvarom tela, dĺžkou uší aj sfarbením značne líšiť.

Líšia sa aj spôsobom rozmnožovania

Králiky aj zajace sa rozmnožujú rýchlo, ale ich reprodukcia má odlišné vlastnosti. Gravidita zajaca poľného trvá dlhšie ako gravidita králika. Zajačica navyše môže počas jednej gravidity počať ďalšie mláďatá, čo predstavuje zaujímavú adaptáciu na životný cyklus zajacov.

Králiky privádzajú na svet mláďatá, ktoré po narodení zostávajú v hniezde. Samica sa k nim vracia a dojčí ich. Zajačica naopak mláďatá ukrýva oddelene a k nim sa pravidelne vracia, aby ich nakŕmila.

Čo králik a zajac jedia?

Oba druhy patria medzi bylinožravce a ich potravu tvoria najmä rastliny. Ich jedálniček však ovplyvňuje dostupnosť potravy a prostredie, v ktorom žijú. Zajac poľný využíva rôzne byliny, trávy, poľnohospodárske plodiny, výhonky a drevnatú potravu. Králik európsky sa živí predovšetkým trávami a ďalšou nízkou vegetáciou, pričom využíva aj rôzne časti rastlín.

Preto nie je správne zjednodušovať rozdiel tak, že zajac konzumuje iba tvrdú potravu a králik iba mäkkú zeleninu. Oba druhy majú pestrú rastlinnú potravu a jej zloženie sa mení podľa dostupnosti zdrojov.

Prečo si ich ľudia často mýlia?

Králik aj zajac majú podobný základný tvar tela, dlhé uši, výrazné zadné končatiny a charakteristický spôsob pohybu. Oba druhy navyše patria do rovnakej čeľade. Pri bližšom pohľade však rozdiely ľahko spoznáte.

Králik má kratšie uši a kompaktnejšie telo, žije v norách a jeho mláďatá sa rodia slepé a holé. Zajac má dlhšie uši s čiernymi koncami, dlhšie končatiny, žije na povrchu a jeho mláďatá sa rodia osrstené a s otvorenými očami.

Fotografie: © bigstockphoto

Článok Zajac alebo králik? Poznáte rozdiel? je zobrazený ako prvý na Králik.sk.

Pripúšťanie králika

Králiky nemajú ovuláciu v pravidelnom cykle ako niektoré iné cicavce. Párenie vyvoláva ovuláciu, preto môže chovateľ načasovať pripustenie podľa svojho chovateľského plánu. Vhodný vek na prvé pripustenie však závisí od plemena, veľkosti, zdravotného stavu a telesného vývoja konkrétneho jedinca. Preto nemožno stanoviť jeden vek vhodný pre všetky králiky.

Pri prirodzenom pripúšťaní preneste samicu do priestoru samca. Takéto prostredie znižuje riziko, že samec bude reagovať teritoriálne. Počas párenia zvieratá sledujte a pri agresívnom správaní ich oddeľte.

Ako dlho trvá gravidita?

Gravidita králika trvá približne 31 až 33 dní. Dátum pripustenia si preto vždy zapíšte, aby ste vedeli odhadnúť termín pôrodu. Samica môže graviditu vykazovať aj bez skutočného oplodnenia, pretože u králikov sa pomerne často vyskytuje falošná gravidita.

Približne 28 až 29 dní po pripustení môžete samici pripraviť hniezdnu búdku. Krátko pred pôrodom začne vytrhávať vlastnú srsť a pripraví z nej spolu s podstielkou hniezdo. Samici zabezpečte pokoj, dostatok čerstvej vody a vhodnú výživu.

Ako vyzerajú mláďatá po narodení?

Novorodené králiky sa rodia bez srsti, slepé a hluché. Počas prvých dní zostávajú v hniezde a sú úplne odkázané na matku. Srsť sa im začína objavovať už počas prvých dní a oči aj uši sa otvárajú približne okolo desiateho dňa života.

Samica mláďatá dojčí iba raz alebo dvakrát denne a samotné dojčenie trvá krátko. Preto nemusí byť prítomnosť samice pri hniezde častá a jej neprítomnosť sama osebe neznamená, že sa o mláďatá nestará.

Kedy začínajú mláďatá prijímať tuhú potravu?

Mláďatá začínajú približne v treťom týždni života opúšťať hniezdo a postupne prijímať aj tuhú potravu. V tomto období však stále pijú materské mlieko. Preto je dôležité, aby mali k dispozícii kvalitné krmivo, seno a čerstvú vodu.

Odstav zvyčajne prebieha približne vo veku 4 až 6 týždňov. Presný termín závisí od spôsobu chovu, kondície mláďat a rozhodnutia chovateľa. Po odstave sledujte príjem potravy, pitie, množstvo trusu a celkový zdravotný stav mláďat. Obdobie odstavu predstavuje pre mladé králiky záťaž a tráviaci systém si zároveň zvyká na samostatný príjem potravy.

Čo potrebuje samica po pôrode?

Samica po pôrode potrebuje predovšetkým pokoj, dostatok vody a kvalitnú stravu primeranú obdobiu laktácie. Králikom prospieva dostatok vlákniny a seno by mali mať stále k dispozícii. Pri dojčiacej samici sa potreba energie a živín zvyšuje, preto treba krmnú dávku prispôsobiť jej kondícii a počtu mláďat.

Hniezdo pravidelne skontrolujte a odstráňte uhynuté mláďatá. Zároveň sledujte, či sú mláďatá teplé, aktívne a primerane rastú. Ak samica mláďatá odmieta, nemá dostatok mlieka alebo mláďatá chradnú, obráťte sa na veterinára.

Na čo si dať pozor po odstave?

Po odstave nerobte zbytočne veľké zmeny v krmive. Náhla zmena stravy môže narušiť trávenie a zvýšiť riziko zdravotných problémov. Nové krmivo preto zavádzajte postupne a mladým králikom zabezpečte dostatok vlákniny, sena a vody.

Odčervovanie alebo liečbu proti parazitom nenasadzujte automaticky každému mláďaťu. O potrebe vyšetrenia a liečby by mal rozhodnúť veterinár podľa zdravotného stavu a rizika konkrétneho chovu.

Čo je najdôležitejšie pri odchove mláďat?

Úspešný odchov začína výberom zdravých rodičov a pokračuje správnou starostlivosťou počas gravidity, pôrodu a laktácie. Samica potrebuje pokojné prostredie, vhodnú výživu a nepretržitý prístup k čerstvej vode. Mláďatá zase potrebujú čisté a teplé hniezdo, materské mlieko a neskôr postupný prechod na tuhú potravu.

Ak mláďatá nepriberajú, samica ich nedojčí alebo sa u nej objavia zdravotné problémy, nečakajte na zhoršenie stavu a kontaktujte veterinára.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Odchov mladých králikov a starostlivosť o ne je zobrazený ako prvý na Králik.sk.